Spokojnosť n.o.

Nenávisť, xenofóbia, diskriminácia a intolerancia. Tieto termíny všetci dobre poznáme, denne ich odvšadiaľ počúvame.  V prevažnej väčšine, v bežných spoločenských normách, ich odsudzujeme a nestotožňujeme sa s nimi. Tak sa to hovorí a tak „to má byť“.
Ale povedzme si úprimne. Čo urobíme, ak napríklad v autobuse stretneme mentálne postihnutého, ktorý sa nespráva v bežných normách, kričí, skáče a možno nás svojím správaním aj obťažuje. Poväčšine odvrátime zrak, snažíme sa vyhnúť akémukoľvek  kontaktu a štítime sa mu. My ľudia to máme asi niekde zakorenené. Nechcem nikoho uraziť, ale na Slovensku obzvlášť, inakosť odpudzuje. Inakosť v rôznych formách, či už ako hendikep, rozdielnosť rasy, prejavu životného štýlu a všetkého, čo je mimo našich hraníc „normálnosti“(nemám na mysli nič spojené s kriminalitou apod.). Všetci sme dospelí a je na našom zdravom uvážení, čo je správne a čo nie.
Ale čo tí, ktorí sa ešte len formujú, nemajú svoj názor a berú si príklad z nás, dospelákov. Deti nemajú hranice, robia len to čo vidia u nás. Ak týchto ľudí nedokážeme medzi seba prijať my, oni už vonkoncom nie.
Denne sa stretávame v našom centre s odsudzovaním, výsmechom, utláčaním, prechádzajúcim až do šikany, chlapca s mentálnym postihnutím. Môžeme sa snažiť ochrániť ho u nás v centre, ale stýka sa s tým denne v škole, autobuse, kdekoľvek. Ako by niekto povedal, nedá sa „svietiť“. Ale dá, všetko musí mať riešenie. Spoločne mu pomôžeme, ak sa všetci zamyslíme, budeme starostlivejší, tolerantnejší a láskavejší k iným ľuďom. Také jednoduché a pritom také ťažké. Pre začiatok, skúste sa len tak usmiať na niekoho neznámeho, možno aj „iného“, lebo úsmev robí svet krajším 
Viac o našej činnosti sa dozviete na našom FB alebo www.ispokojnost.sk.  Všetky príspevky a blogy si môžete prečítať na www.spokojnost.blog.sk

Miriam Mališová
Spokojnosť n.o.