Čo doba, to iné názory na štúdium. V nie ďalekej minulosti, bola vysoká škola bránou k nájdeniu si práce. Dnes je však situácia odlišná. Na internete koluje článok, kde sa prirovnáva vysokoškolák k niktošovi, že študenti si častokrát volia humanitné smery (psychológia, sociálna práca, politológia), z dôvodu uľahčenia si štúdia.
Volíme si smer, ktorý nám je blízky, v ktorom si vieme predstaviť svoje uplatnenie. Odborníci radia, aby sme si vybrali školu podľa toho, o aký smer je záujem na trhu práce. Chcú sa takto zbaviť zodpovednosti za to, čo sa teraz deje? Pred časom sa kvôli kríze prijalo väčšie množstvo uchádzačov na vysoké školy, aby sme nemali na Slovensku viac nezamestnaných. Nie je to tak, že sa odkladal problém a zbavovala sa zodpovednosť?
Stretávame sa s názorom, že je jedno akú školu a zamestnanie máš. Dôležitejšie je, že máš príjem. Súhlasím s tým, že vždy je lepšie mať prácu. Na druhej strane, čo ak chceme v živote robiť to, čo nás napĺňa. Čo ak chceme zamestnanie, ktoré nie je pre nás len prácou, ale aj poslaním, čo humanitné smery sú. Zistíme však, že nemáme šancu uplatniť sa v tejto oblasti. Najčastejšie dostávame odpoveď, že nie sú financie na naše vyplatenie alebo majú dlhodobo plný stav. No stáva sa, že sa dozvieme z „druhej ruky“, že uchádzač, s ktorým sme sa stretli na pohovore má miestečko vopred pripravené.
Kvôli tomuto sme študovali? Aby sme nakoniec, ako absolventi boli znevýhodnení na trhu práce. Namiesto aby nás vnímali ako prínos pre firmu, vnímajú nás skôr ako príťaž pre našu „vraj“ neskúsenosť. Nestačí chcieť pracovať. Jednou z možností je hľadať si uplatnenie v inej oblasti. Ale povedzme si, v akej oblasti u nás nie je podobný problém?
Sama som absolventka psychológie a mám podobný problém zamestnať sa. My absolventi sme považovaní za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, podobne ako naši klienti z Nízkoprahového centra, ktorí taktiež bojujú s prekážkami pri hľadaní práce, či už ide o zdravotne postihnutého, Róma, slobodnú matku, klienta bez vzdelania. Vyzerá to tak, že sme všetci na rovnakej lodi. To vidno aj na Úrade práce, kde sa všetci stretávame pri jedných dverách v radoch na tzv. kontaktoch. Čakáme na príspevok z absolventskej praxe, či dobrovoľníckej činnosti, pretože momentálne, nie sú na to peniaze. Nezostáva nám nič iné, len nevzdávať sa. Robiť všetko preto, aby sme naberali skúsenosti a MOŽNO RAZ zamestnávateľ ocení naše schopnosti aj napriek tomu, že sme LEN absolventi.
Viac o našej činnosti sa dozviete na našom FB alebo www.ispokojnost.sk. Všetky príspevky a blogy si môžete prečítať na www.spokojnost.blog.sk
Mgr. Eva Kubíková
Spokojnosť n.o.
Komentáre
čím to je, čím to je...