Peniaze, kríza, úvery a opäť len peniaze. Tieto slová sú v každodenných rozhovoroch aj našimi najčastejšie používanými slovami. Uponáhľaná doba kladie na nás veľké nároky. Hovorí sa, že sa ženieme za majetkom, ale často je to skôr len boj, ako sa povie o „prežitie“. Z čoho zaplatím hypotéku, bývanie, kúpim vianočné darčeky alebo zaplatím deťom ZRPŠ? Všetci to poznáme a všetci to riešime.
Prečo to robíme a prečo sa nad tým zamýšľame? Veď nám všetkým ide o to isté, o našu rodinu, o naše deti, aby sa mali čo najlepšie a čakala ich krajšia budúcnosť. To je nám všetkým jasné a tak aj správne. Ale nezabúdame pri tom na niečo? Alebo nenúti nás skôr spoločnosť a dnešný život myslieť takto.
Všetci potrebujeme jesť, obliecť sa, strechu nad hlavou. Ale je to naozaj všetko? Kde sme nechali lásku, starostlivosť, pohladenie, rozhovor a milé slovo, čas strávený s deťmi a našu pozornosť im venovanú? Ísť spolu na výlet, len tak sa porozprávať pri spoločnej večeri, či raňajkách. To sú momenty, ktoré im nevynahradia nové najky, plejko ani najnovší apple. Vďaka nim si odnesú do života krajšie spomienky, skúsenosti, ktoré z nich spravia lepších ľudí a tým možno aj lepšiu spoločnosť a ich krajšiu budúcnosť. Netvrdím, že sme si túto cestu zvolili sami ale nedovoľme aby sa stala každodennou rutinou.
V našom nízkoprahovom centre sa každý deň stretávame s deťmi, ktoré potrebujú objať, potrebujú pozornosť a my im to objatie s láskou kedykoľvek poskytujeme. Ale je to tá správna láska a to správne objatie? Určite nie. Pozornosť vlastných rodičov však nič a nikto na svete nenahradí.
Miriam Mališová
Spokojnosť n.o
Komentáre