„Už sa z toho zbláznim, spolužiaci sa mi smejú a nadávajú mi. Som iný ako oni, no a čo!“ Šikanovanie je fenomén, ktorý sa objavuje na školách čoraz častejšie už v nižších ročníkoch základných škôl . Stretávame sa s ním aj my v našom Nízkoprahovom centre, ktoré patrí pod neziskovú organizáciu Spokojnosť. Každý z nás má svoje životné skúsenosti. Snažíme sa o to, aby sa naši najbližší vyhli tomu, v čom sme sa sklamali mi. Nevedome podsúvame svoje názory a predsudky na našich najbližších. Robíme to bez toho, aby sme im dali možnosť vytvoriť si svoj vlastný postoj k danej situácii a k ľudom, s ktorými prichádzajú do kontaktu. Náš cieľ je chrániť ich. Je to prirodzené, no môže to byť aj na škodu. V škole sa stretávajú deti z rôznych sociálnych vrstiev, z rôznych rodín, preto je dôležité akceptovať jeden druhého. Rozprávajme sa s deťmi o všetkom, čo ich zaujíma, dajme im informácie, ktoré potrebujú. Sami sa rozhodnú ako s nimi v živote naložia. My ich môžeme len sprevádzať. Každé dieťa je výnimočné, či už je to rómske dieťa, telesne postihnuté, dieťa z chudobných, bohatých, alebo rozvedených rodín. Dôležitejšie je to, čo majú deti vo vnútri. Čo ak práve s takým spolužiakom si vaše dieťa najviac rozumieJ
Mgr. Eva Kubíková/Spokojnosť n.o.
www.ispokojnost.sk/Facebook
Komentáre